Barbora

ale čo tým chcem povedať....stávaju sa rôzne veci...bežné situacie, ktoré ale strašne bolia, napríklad krivda, zrada, rozchod atd...a ak sa stanú práve vám, máte pocit, že snád ešte nikto pred vami a už vôbec nie po vás nezažil a nezažije niečo také. Ak prestanete žiť s človekom, ktorý pre vas znamenal celý svet a este kúsok, ak sa zo dňa na deň zobudíte sami, a vy sa zobudit musíte, inak to nejde...a cítite tú hroznú bolesť, ktorá je vo vo vás tak hlboko a tak silno, ze si myslite, že vaše vnútro, niekde v okoli duše to skrátka nevydrží a praskne...a všetka tá bolesť vyjde napovrch....

A ľudia okolo vás vravia, ako im je to ľúto, ako si mysleli, že to bude navždy, ale ste ešte mladý, takže "nájsť si niekoho " vám nebude robiť žiadny problém...a nevedia, ako vás zraňuje už len myšlienka na to, ako žijete, smejete sa, spíte s niekym iným....nevedia, aké bolo ťažké nechať ho ísť....

Prejde istý čas, a stále to bolí....a aby ste boli aspon na chvíľu s ním, voláte mu, či posielate smsky typu  -chcem tie CDčka(nechaj si ich,  ani neviem, aké cd to sú,len sa vráť a bud somnou...)prišla ti pošta(to akože naozaj) ...prosím ťa, príd si už vziať tie krabice, lebo sa o ne každý deň potkýnam...(a každý deň si veci z tých krabíc prezerám a je mi to strašne ľúto..) A určite pôsobíte ako totálny zúfalec, a aj sa tak cítite a aj ním v podstate ste....

A po čase už nechcete pôsobiť zúfalo, najmä nie pri náhodných stretnutiach s ním, a pri káve sa tvárite, že máte nový, perspektívny vzťah a ozaj, pamätáš, ako dlho sme šetrili na byt? Tak to už je minulosť, už sme vo svojom.......a viete len vy, že po jeho odchode ste sa nasťahovali späť k rodičom, lebo podnájom bol zrazu strašne drahý.

Tak neviem....sama som to tak spravila...možno som divná, ale včera som mu zavolala....a ľadovým hlasom som sa spýtala, či tie veci, možem dať charite...povedal, nech si s nimi robím, čo chcem a viete čo ? Všetka bolesť je preč, zostala len ľútosť nad tým všetkým....nad budúcnosťou, ktorá snád mohla byť spoločná...ale už to nebolí....len občas, ked vam pred spaním napadajú myšlienky, ktoré by ste si za bieleho dňa jednoducho nemohli dovoliť, a plačete do vankúša, viete o tom len vy a ten vankúš a ráno? Ráno zabudnete... tie myšlienky,ktoré si zakazujete,si  zasuniete až celkom  do kutika vašho podvedomia.....zradného....