Dnes som prišla domov s práce, strašne dlhý a náročný den, všetci akoby sa proti mne spikli a zrazu som bola v práci nepostrádatelná- každý niečo potreboval, len tá jeho vec bola najpodstatnejšia....určite to poznáte...
Domov som prišla totálne otrávená...ešteže ma čakalo moje slniečko....Barborka....samozrejme, nečakala ma sama, však má len 10mesiacov...
Plánovala som sa najesť a vyraziť s malou von, kým nieje úplná zima, a viete čo sa stalo? Sedela som v obývačke, Bara sa hrala na koberci a "rozprávala si" a naraz sa postavila a spravila asi dva a pol kroka smerom ku mne.......pre istotu to zopakujem........postavila sa a spravila asi dva a pol kroka smerom ku mne......prvýkrát....samozrejme, hned padla na zadoček a začala sa smiať...ľudkovia, to bolo to najkrajšie, čo som kedy videla- a že som toho videla dosť....
Ospravedlnujem sa za nesúvislosť a sem tam zabudnutý mäkčeň, ale rýchlo som to musela niekomu povedať....
Komentáre
Blahozelam.....
vdaka.............samuel
gratulujem
mas vzdy poruke fotak? mala by si... pre spomienky...
viem si predstavit tvoju radost
vela zdravia prajem malej :)
vdaka vsetkym