Vždy, odkedy sa pamätám som sa chcela o niekoho starať....najprv to bol vtáčik, ktorý si u nás na záhrade zlomil krídlo, alebo malý kocúrik ktorý sa k nám zatúlal a mne vyhŕkli slzy do očí, keď som videla, ako mu cez tenuškú kožu presvitajú kostičky...alebo keď som sa dozvedela, že myšky, ktoré sa predávajú v "chovprodukte" sú vlastne potrava pre hady - jednoducho som ich kúpila( mala som 11 rokov, vreckové asi 100kčs mesačne a jedna myška stála 5kčs, tak rátajte...)
V škole som vždy bránila spolužiakov, ktorým sa vysmievali , a tak sa stalo, že som si získala povesť najväčšej bitkárky a bavili sa somnou len "tučkovia" a "škulavci":), dodnes sú to najkrajšie priateľstvá....
Vždy som chcela psa a vždy som ho odkialsi dovliekla....nikdy, ani teraz by som si psa nekúpila, nieje to logické, keď sú plné útulky....a tie "zvery"sa mi vždy odvďačili, už len tým, že boli...
Nerátam hodiny strávené v Slobode zvierat, vo výdajni stravy pre bezdomovcov, neskôr streetwork.Bola som už staršia a cítila som zúfalstvo nad tým, aká som vlastne bezmocná, chcela som zachrániť svet, snažila som sa a videla som veľa bolesti a veľa sĺz, chcela som pomáhať závislým a sama som sa stala závislou...trvalo to 3 roky, ale stále to bolí.Ale je to preč.
A vždy som chcela mať veľa detí, a dobrého manžela a domček so záhradkou...tí, ktorí čítate častejšie, viete, že to všetko takmer mám...mám 25 rokov, o týždeň sa budem vydávať, čakám druhé bábo, mám aj byt a psa....o rok končím školu, mám skvelú prácu - pracujem stále so závislými ľuďmi - a chcem viac....som neskromná? Chcem, aby všetci dokázali byť šťastní, a keď už budú, aby nezabúdali na tých, ktorí ešte niesú, ale pomohli im stať sa šťastnými....však viete ako to myslím...aby sa všetci - ako ja - aspon trošku stali tým, kým vždy chceli byť.
Komentáre
:))
:))dak
oprava
aj ja si ich pamatam
velmi sa mi tento clanok paci a velmi ti zavidim /ale iba v dobrom/, ze si, kto si chcela byt... mas stastie...