Barbora

a s každou sa spája nejaký príbeh, s niektorými aj etapa života....

Prvá, na ktorú som schopná si spomenúť - teda na to, ako som sa k nej dopracovala:) - je na malíčku ľavej ruky.Ked si na to spomeniem, dodnes cítim bolesť, ale aj veľkú radosť....mala som asi dvanásť, chodila som do dramatického krúžku, mali sme vystúpenie v jednom kultúrnom dome. V tej dobe som bola brutálne zamilovaná do chlapca, "spolukrúžkara", bol fakt skvelý...volal sa Martin.Musela som byť naozaj úžasná, ked som naňho nevedela prestať pozerať, ani vo chvíli, ked sme prenášali stoličky z jednej miestnosti do druhej...a na čo by ste sa pozerali radšej - na úžasné modré oči, či na hrdzavý klinec zabodnutý v stoličke? Hádajte, na čo som pozerala ja?Celú ruku som mala od krvi, klinec vrazený v prste, samozrejme, rozplakala som sa....a stal sa zázrak...prišiel ku mne, podal mi vreckovku a povedal, nech nerevem:) och, tá romantika...ale domov sme šli spolu....

Pod kolenom mám krásny exponát...u babky na dedine ma napadol gunár, a neviem, ako sa mu to podarilo, ale bolo to na 3 stehy.....odvtedy neznášam hydinu, akúkoľvek, keby som mala prejsť cez dvor, kde sú voľne pustené čo i len sliepky, radšej preplávam priekopu plnú...žralokov...

Mám jazvu  aj na zápästí...na oboch, spravila som si ich sama , ked som chcela odísť, keď sa mi aj modré nebo a slniečko  zdali byť priveľkým bremenom..radšej na to nemyslím.

A mám jednu - tú najkrajšiu na bruchu - Barborke sa nechcelo prísť na tento svet "normálne"... radšej si počkala na pomocnú ruku:)

Je sranda si na to takto spomínať...prídete na všeličo...život, smrť, detstvo, láska, príbehy...