Barbora

Vybehla z jeho bytu a ani nevedela prečo nevedela zastaviť slzy. Na poslednom schode sa potkla a spadla. Rozbila si koleno a z batohu, ktorý v rýchlosti nezavrela sa vysypalo pár drobností. Na chrbte cítila niečí pohľad, ale neobzrela sa.

- " pred čím utekáš?"- spýtal sa jej asi desaťročný chlapec a pomáhal jej zbierať veci .

Neodpovedala. Nevedela.

Zdvihla zo zeme balíček žuvačiek a podala ho chlapcovi.

-" štípu, nevadí?" - usmial sa ale neodpovedal. Nevadí.

Dala si batoh na chrbát a vyšla z domu. Prečo musí všetko pokaziť? Prečo nič nieje dobré tak, ako to je? Prečo ju musel začať milovať? Prečo.....v hlave mala veľa otázok a žiadnu odpoveď. V stánku si kúpila cigarety. Bolo jej teplo, z rozbitého kolena tiekla krv a pálilo to.

Keď sa otočila, stál tam. Oblečený len v nohaviciach, pozeral na ňu a v očiach mal niečo zvláštne.

-" poď, vráť sa. Ja ti neublížim. Bolí to?"- ukazoval na koleno. Prikývla. Usmial sa a viedol ju späť. Pri vchode stretli chlapca zo žuvačkami. Aj on sa usmial a povedal, že dnes sa stane niečo zvláštne, že to cíti v kostiach. Zvláštne bolo už len to, že to povedal, pomyslela si.

Keď sa vrátili do bytu, povedala, že musí ísť pre psa, lebo je od rána sám. Nevedela prečo, stále plakala.

-" tak mi daj svoje kľúče, láska,  pôjdem preňho.Aj ho vyvenčím. A nerev už. Donesiem mu aj granule, spravíme si pekný víkend."-  snáď spôsob ako to povedal alebo to, že použil v jednej vete slová láska, granule a nerev spôsobilo, že vytiahla z batoha kľúče a podala mu ich. Ponáhľaj sa, budeš mi chýbať, chcela povedať, ale nahlas to nepovedala.

    1.   http://barbora.blog.sk/detail.html?a=5bceae8b13762f7e1202dbc6520b83cf

    3.   http://barbora.blog.sk/detail.html?a=66777f2f9fa2237fca5b475c9ae7de47