Barbora

     tak ma napadlo....

     včera som sa stretla so spolužiačkou zo strednej, nevideli sme sa asi....no skrátka dlho, v prvom momente som nevedela, kto to je, pripomenula sa sama - jej ukričaný hlas sa nezmenil...

Musím priznať - fakt vyzerala dobre...a to nehovorím o jej priateľovi...vyzerali ako z katalógu na rozdiel od niekoho... rozstrapateného, nenamalovaného, v "kapucáku", s dietkom na rukách a apaticky ukladajúceho do nákupného vozíka všetko od párkov po taoletný papier (myslím seba, samozrejme...)

Normálne mi na takýchto veciach nezáleží...ale v tej chvíli som chcela byť krásna a tváriť sa ako ona, chápete? Akože - pozri, kam som to dotiahla - a namiesto toho som tam stála a okrem "áno" a "nie" som nevypustila do éteru jedno normálne slovo...som proste úžasná  - závistlivá, ješitná...ale ja taká predsa nie som.....hej stop!!!!!!!

Zvládla som to.... - Monika, ako dobre vyzeráš, darí sa ti?

V skratke sme si povedali všetko...je šťastne vydatá, zatiaľ bez detí, robí sestričku, šetrí na byt....skrátka život...a ako som jej tak vravela o sebe, dobrá nálada sa mi vracala, rekapitulácia môjho života mi otvorila oči...som šťastná a to je úspech...Veľmi ma potešilo, čo som zbadala v jej očiach, keď som vravela o sebe, o škole  -  bol to obdiv?Ak v  jej pohľade na Baru bola aj štipka závisti, prehliadla som to...Tak ako ona isto prehliadla moje správanie na začiatku...

Tak som prišla domov a povedala som o tom stretnutí Dankovi. Neviem prečo sa smial....potom zobral psa dal mi pusu a šiel von...

Bara už spala, zapla som telku, šla som pozrieť, čo porába Linda s Jankou a ostatní VV ...

                                                                NO A ČO???

čaute  všetci b.